Š I E S T Y Z M Y S E L
Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia malo v Londýne írske médium Eileen Garretová vidiny, ako sa velká vzducholoď zrútila v plameňoch. Keď sa Eileen dozvedela, že v tomto čase zostrojili dve ovládatelné vzducholode, R-100 a R-101, nadobudla presvedčenie, že R-101 je predurčená na záhubu. Sir Sefton Brancker, šéf civilného letectva, sa tejto predtuche vysmial a všetkých ubezpečoval, že R-101 je " bezpečná ako dom, riziko je jedna k milionu ". 4.10.1930 sa obrovská vzducholoď vydala na let do Indie. Na druhý deň sa zrútila vo Francúzsku. Brancker zahynul spolu s ďalšími 45 mužmi na palube.
D ô k a z o d m r t v y c h
Pri seanse o tri dni neskôr navštívilo Garretovú niekolko " duchov " z R-101, medzi nimi aj Brancker. Povedali jej, že na R-101 nastal únik plynu - čo bolo v rozpore s oficiálnym vysvetlením. Na jednom motore sa objavil spätný zážih, povedala Garretová, a unikajúci plyn sa vznietil. Vládni vyšetrovatelia však jej " výpoveď " ignorovali - preberať také niečo pred súdom bolo niečo nemyslitelné! Západní vedci všeobecne považujú ludské bytosti za eletrochemické stroje, ktoré získavajú informácie prostredníctvom piatich zmyslov - zraku, sluchu, čuchu, chuti a hmatu. Bádatelia z oblasti paranormálnych javov pridávajú ďalší spôsob, akým sa dajú získavať poznatky - mimozmyslové vnímanie, ktoré rozdelujú do 4 skupín : telepatia / prenos myšlienok /, prekongnícia / predvídanie budúcnosti / , retrognícia / informácie o minulých udalostiach, ktoré sú nedostupné normálnymi prostriedkami / , jasnovidectvo / získavanie poznatkov o vzdialených miestach nezávisle od zmyslov a telepatie /. Šamani odjakživa používali mimozmyslové vnímanie. Malajci si vykladali sny, aby našli ryby. Austrálski domorodci používajú dymové signály, aby oznámili priatelom na vzdialených miestach, že im pošlú odkaz telepatickou cestou. V súčastnosti niektorí bádatelia veria, že mimozmyslové vnímanie nastupuje v stavoch bezvedomia / alebo polovedomia / a že potom sa ďalej vytláča do sféry plného vedomia. Od založenia Spoločnosti pre parapsychologický výskum v Londýne roku 1882 vedci dokázali, že mimozmyslové vnímanie skutočne existuje, a pokúšali sa zistiť, akým spôsobom funguje. V roku 1930 doktor Joseph Banks Rhine z Duke Univerzity v Severnej Karolíne začal s laboratórnymi testami, pri ktorých starostlivo kontroloval všetky podmienky a faktory, aby vylúčil náhodu. Štúdii dal názov " parapsychologia ". Doktor Karl E.Zener, Rhinov kolega, vymyslel experiment v oblasti telepatie, pri ktorom použil balíček s 25 zvláštnymi kartami, zobrazujúcimi 5 jasne odlíšitelných vzorov- štvorec, kríž, hviezdu, kruh a vlnovky. Pri jednom z pokusov požiadal doktor Rhine testované osoby, aby identifikovali karty, ktoré ležali lícom nadol. Pozitívne výsledky takmer vylúčili možnosť náhody, ale skeptici obvinili bádatela z nečestnosti alebo z chybných postupov. Experimenty sa začali vykonávať dôkladnejšie - v prítomnosti nezávislých svedkov, pričom testovaní ludia boli pri pokusoch s telepatiou oddelení priehradkami. Experimenty s kartami aj naďalej poskytovali presvedčivé dôkazy o existencii telepatie, jasnovidectva a predvídania.
V n í m a š m a ?
Zrejme najúspešnejšiu demonštráciu mimozmyslového vnímania až dodnes predstavujú tzv. ganzfedské experimenty. Charles Honorton s nimi začal roku 1971 v laboratoriach psychofyzického výskumu v New Jersey v USA a pokračoval v nich aj potom, keď sa presťahoval na univerzitu v škotskom Edinburghu. Testy sa uskutočňujú v priestore bez prísunu senzorických obrazových vnemov, nazývanom " Ganzfeld ", čo v nemčine znamená " celé pole " . Príjemca mimozmyslového vnímania má na očiach priesvitné okuliare, na ktorých svieti červené svetielko a na slúchadlách mu súčasne znie " biely šum " / neurčitý, neštrukturovaný zvuk /. Vraví sa, že neprítomnosť senzorických podnetov umožňuje mimovolne prijímať vnemy tak, aby prenikli do vedomej mysle. Príjemca zaznamenáva a opisuje, čo práve vidí, zatial čo v inej miestnosti sa " odosielateľ " sústreďuje na cielový obraz - buď obrázok alebo filmový klip - ktorý sa má preniesť telepaticky. Opis prijímajúcej osoby sa potom porovnáva s týmto obrazom. Úspešnosť sa pohybuje okolo 50 percent. Možnosť náhody sa pritom odhaduje na 5 percent. Nedávne experimenty s prekognitívnym vnímaním na dialku, ktoré vykonal na univerzite v americkom Princetone Robert Jahn s kolegami, priniesli tiež pozitívne výsledky. Vysielajúca osoba sa odoberie na velmi vzdialené miesto, ktoré náhodne vyberie počítač asi zo 100 možností, zaznamenáva svoje dojmy a fotografuje. Príjemca, ktoré nevie, kde je vysielajúca osoba, sa usiluje miesto jej pobytu vizualizovať, opisuje svoje vlastné dojmy a vyhotovuje nákresy. Po mnohých experimentoch bol celkový počet správnych informácií od príjemcu asi o 15 percent vyšší, ako sa dalo čakať v prípade čistého hádania. Pravdepodobnosť, žeby sa takéto výsledky dosiahli čírou náhodou, je asi stotisic milionov k jednej.